Zabudnutá kolobežka v kufri

Chceli sme fotografovať v arboréte. Dorazili sme, ženích zaplatil vstupné aj pre auto, aby sme sa mohli rýchlejšie presunúť na plánované miesto. Vonku bolo veľmi čerstvo a tak sme tušili, že fotenie nebude dlhé. Otvorím kufor a snažím sa dostať z neho statív na blesky a dáždnik. Statív sa mi však zachytí o… kolobežku. Približujem sa na nej v meste, jazdím ňou na zastávky MHD a pomocou nej spoznávam kvalitu bratislavských chodníkov a ciest. Kolobežku som si po piatku zabudol v kufri a teraz tu zavadzia. Ale vlastne nezavadzia, videl som, ako ženíchovi zaiskrili oči. V sekunde bola kolobežka rozložená a ženích sa už aj pokúšal jazdiť. Veľmi dobre. Pár chvíľ na prípravu, zmeniť zaostrovanie na kontinuálne, sériové snímanie a pálime. Ženíchovi už nie je zima a tak na kolobežku postavíme nevestu. Tá sa nenechá zahanbiť a napriek šatám elegantne kolobežkuje. Nečakané dobrodružstvo, radosť a pobavenie sú zachytené na prvých fotografiách a vytrvajú až do konca fotografovania. Byť zábudlivý sa niekedy aj vypláca.

Rybačka

Fotografovanie sme skončili a vraciame sme sa späť do penziónu, kde nás čakajú bezprostredné prípravy pred sobášom. Sme už tesne pri penzióne, budúci manželia sa chcú ešte narýchlo vyfotiť aj s penziónom v pozadí. Najlepší uhol záberu je od jazierka za penziónom. Parkujeme a rýchlym krokom sa ponáhľame urobiť ešte tento záber. Zrazu sa nám pred očami vynorí zaujímavá scéna. Na brehu jazierka stojí rybár s udicou. Oproti svietiace slnko z neho robí siluetu a voda sa trbliece ako nočná obloha s množstvom hviezd. Pýtam sa nevesty, či si nechce zarybárčiť. Nasleduje zdvorilé opýtanie a široký súhlasný úsmev miestneho rybára. O niekoľko minút už máme krásne náladové siluety mladomanželskej rybačky a ponáhľame sa na sobáš príjemne pobavení.
Toto sú len dva prípady z niekoľkých, ktoré ma presvedčili, že ak je nálada, aj náhodná rekvizita poslúži veľmi dobre, ba niekedy ešte lepšie ako plánovaná.

„Základný tábor“ mal byť v dedinke Hybe, kde býva rodina Zuzky, Dominikovej manželky. Odtiaľ sme mali byť na skok k zaujímavým objektom a miestam, ktorých krásu a skutočný tvar odhalí až výšková fotografia.

Padlo niekoľko tipov – vojenský cintorín vo Važci, diaľničný viadukt pri Hybe, nové hotely a apartmány na Štrbskom plese, elektráreň na solárnu energiu a prípadne nejaké pole so zaujímavou štruktúrou či farebnými lánmi. Počasie pred dohodnutým termínom bolo viac ako nevhodné, no nakoniec sa zmenilo s našim príchodom na stredné Slovensko. Všetko nasvedčovalo tomu, že by plány mohli vyjsť a my by sme sa vrátili s niekoľkými zábermi, ktoré by demonštrovali vhodnosť výškovej fotografie pre rôzne objekty a aplikácie.

Bojový plán bol takýto:

Vstávať skoro pred východom slnka, aby sme pri vychádzajúcom slnku mohli fotografovať. Realizátori mali byť v prvom rade chlapi, baby podľa situácie pri raňajšom vstávaní.

Počas dňa relaxovať, príjemne sa poprechádzať, ponabíjať baterky. Realizátori všetci.

Večer vyraziť skôr, aby sme pri večernom slnku mohli fotografovať ďalšie objekty. Fotografovanie, sťahovanie fotografií. Realizátori chlapi a baby podľa chuti.

Neskoro večer sedieť pri vínku, analyzovať deň a možno aj život, podľa výdrže.

Prežili sme takto takmer tri pekné dni, počas ktorých sme fotografovali, trošku relaxovali, utužovali priateľstvo a nechávali sa rozmaznávať pohostinnosťou Zuzkiných rodičov. Veľmi pekne ďakujeme! Počasie vydržalo až do nášho odchodu v pondelok , potom opäť nastala jeho zmena a po ceste do Bratislavy nám už veselo fúkalo a pršalo. Uf, stihli sme to!

Pre ukážku významu výškovej fotografie zverejňujeme vo viacerých prípadoch aj jednu fotografiu z ľudskej perspektívy a potom pre porovnanie fotografie z výšky.
 

Vojenský cintorín vo Važci

Hotelový komplex Kempinski (Štrbské pleso)

Slamené pole

Slnečná elektráreň pri obci Východná

http://www.julokotus.com/portfolio/letecka-fotografia

http://www.falconphotovideo.com/

Viac info o leteckej fotografii na:   http://www.julokotus.com/portf​olio/letecka-fotografia

Človek v ohrození majetku či dokonca vlastného života neberie z rúcajúceho sa či topiaceho domu drahý televízor ani hi-fi vežu. Väčšina ľudí vraj siaha po fotografiách svojich drahých, ktorí sú ďaleko, alebo ktorí tu už nie sú. Po fotografiách z detstva, ciest… Nechceme prísť o spomienky, o svoje korene. Niekde potrebujeme byť ukotvení. Nechajte si zhotoviť z vašich vzácnych dní pamiatku, ktorú si môžete vziať so sebou. Nechajte si okrem digitálnych fotografií zhotoviť hardvérovú papierovú alternatívu, ktorú neohrozí počítačový vírus.

Netvrdím, že je zlé mať svoje fotografie v digitálnej podobe. Je krásne môcť sa s nimi podeliť s priateľmi a známymi po celom svete. Skúste si ale aspoň raz prelistovať kvalitnú fotoknihu a uvidíte, že vás milo prekvapí. Fotoknihu si môžete vziať do kabely a priniesť do baru či kaviarne, aby ste si ju spoločne s priateľmi prelistovali. Nie je problém ju ukázať aj vašim príbuzným, ktorí nemajú počítač. Aj v skupine priateľov je príjemnejšie, keď si podávate fotoknihu, ako keď tlačíte okolo jedného monitora. Zobrazenie fotografií na fotografickom papieri je tiež iné, ako zobrazenie na displeji. Fotokniha je oproti albumu menšia, nehrozí odlepenie či vypadávanie fotografií a je možné z nej urobiť niekoľko identických či menších kópií, ktoré môžete venovať najbližším. Fotokniha je ďalšou zálohou vašich spomienok v prípade zlyhania počítačovej techniky.

Toto je niekoľko dôvodov, prečo sa mnohí ľudia okrem zálohovania spomienok na digitálnom nosiči rozhodnú uchovať svoje fotografie aj na papieri. Mnohí sa pri stretnutí s nami ihneď pýtate, ako taká fotokniha vyzerá, ako je pripravená a vyhotovená. Pri stretnutí vám ukážeme reálnu fotoknihu, no aby ste mali predstavu, pre vás všetkých zverejňujem vzorovú fotoknihu.

Dizajn našich fotokníh je skôr strohý, moderný, aby čo najviac vynikli fotografie. Úplne upúšťame od gýčových grafických prvkov alebo prílišného zahustenia či prekrývania sa fotografií. Snažíme sa, aby zalomenie fotoknihy bolo také, aby ani po rokoch nestratilo na atraktívnosti a aby nepodliehalo dobovým tendenciám. Samozrejme, na požiadanie je možné štýl fotoknihy meniť, toto je len štýl, ktorý preferujeme a odporúčame a ktorý sa podľa našich skúsenosti páči najväčšej skupine pozorovateľov.

A ešte jedna dôležitá informácia. Kniha môže mať rôzny počet strán, rôzne rozmery a môže byť vyhotovená kedykoľvek, aj dodatočne.

Prajem vám príjemné pozeranie a zároveň chcem týmto poďakovať Andrejke a Mariánovi, že súhlasili so zverejnením ich svadobnej fotoknihy.

Každý večer môže byť iný. Hotelom je predsa loď, ktorou sa po mori dostaneme takmer kamkoľvek. Raz kotvíme v tichej opustenej zátoke, druhý raz v miestnom prístave s útulnou krčmičkou a nabudúce zas v turistickom mestečku s príjemnou hudbou v baroch a reštauráciách.

Vďaka lodiam môžeme toho spoznať omnoho viac, najmä malé ostrovy s domácim obyvateľstvom, ktoré je viac živené lovom morských živočíchov ako predajom suvenírov turistom. Takéto miesta mám veľmi rád.

Ráno, keď ešte všetky posádky lodí spia, vychádzam do zátoky. Je päť hodín a zdá sa, že spia ešte aj domáci. Len čajky výskajú pri naháňaní malých krabov, ktoré sa po noci vracajú do mora. Večer z neho vyliezli, aby unikli chobotniciam. Pozorujem, ako cupitajú využívajúc každú štrbinku a kameň na to, aby sa kryli pred lietajúcimi čajkami, aj pred mojim objektívom.

O malú chvíľku začujem motor, potom druhý. Miestni rybári idú skontrolovať siete. Fotografujem ďalšie lode v malých prístavoch postavených z kameňa.

Slnko vyšlo spoza obzoru a postupne osvecuje výtvory usilovných rúk. Prímorská osada sa prebúdza. Určite to platí aspoň pre domácich. Posádky lodí ešte vyspávajú večernú párty a nevedia o čo prichádzajú. Starý muž opravuje svoju ošumelú rybársku lodičku. Babička ide na nákup do jediného obchodu na ostrove. Mám pocit, že som sa preniesol o storočie vzad. Takéto Chorvátsko mám rád. Ktovie, dokedy ešte takéto vydrží. Ostrovy príliš nepoznačené turizmom sú na dosah našim lodiam. Dúfam, že ich vplyv na pôvodné obyvateľstvo nebude zničujúci.

Fotografie z regaty 2010 a 2011.
 
MAXO Yachting:   www.maxo.sk

Pozývajú si na svoju slávnosť tých príbuzných a priateľov, ktorí sú im najbližší. A zrazu sa medzi nimi ocitám aj ja, pre nich väčšinou cudzí človek. Na každej svadbe je to pre mňa silné poznanie. A to nie je všetko. Ako ten, ktorý má zachytiť celý svadobný deň, prežívam najosobnejšie chvíle ženícha a nevesty. Som s nimi často viac, ako ich najbližšia rodina a priatelia. Vidím, ako sa pripravujú, tešia i obávajú. Fotografujem ich ako sa smejú od radosti i  plačú od dojatia. Trasú sa im prsty aj hlas od trémy a očakávania. Som svedkom ich líčenia i príprav. Stláčam spúšť fotoaparátu, keď sa prvý krát vidia vystrojení a keď ich tak vidia rodičia a najbližší. Zachytávam, ako sa po dlhom čase objímajú s dávnymi priateľmi. Do týchto chvíľ len nerád vstupujem, a som najradšej, keď plynú tak spontánne, ako sa len dá.

A to zďaleka nie je koniec. Najdôstojnejšia chvíľa nabitá elektrizujúcou atmosférou nechá na seba počkať. Pri sobáši sa objaví vážnosť a dôstojnosť chvíle sprevádzaná obrovskou dávkou citov pri spoločnom “Áno”. No a nakoniec veselosť oslavujúcich, zábava a program, ktorý aj  mňa často prekvapí.

Pri týchto udalostiach často zabúdam na vlastný svet a snažím sa prežívať ten ich. Takáto dávka emócií, dojatia a veľkého okamihu si zaslúži byť zachytená s primeranou dôležitosťou. Väčšou, ako štylizované fotografie. Preto sa neobávajte počasia, ani organizačných „zádrheľov“. Keď budete v pohode vy, budú všetci. Nenechajte si utiecť tento deň pomedzi prsty, vychutnajte si ho do poslednej sekundy. Keď budete žiariť vy, budú žiariť aj vaše fotografie, napriek prípadnému dažďu. A budú žiariť aj všetci okolo vás. Všetci k vám vzhliadajú a na všetkých sa prenáša vaša nálada. Preto svadba bude pre všetkých takým zážitkom, aký si prežijete vy dvaja.

Držím vám palce, aby ste mali vo svadobný deň bohatú nádielku citov, rozumu a lásky, a nech vám to všetko vydrží ešte dlho dlho po svadbe.

Sme radi, že môžeme zdieľať túto radosť na spoločných stretnutiach so snúbencami v období príprav a počas celého ich veľkého dňa. Každé stretnutie s novým párom je pre nás zážitkom a novou skúsenosťou. S každou ďalšou šťastnou dvojicou opäť prežívame dlho očakávanú udalosť, na niekoľko hodín sa zúčastnime nevšedného dňa. Je to zvláštny pocit, keď strávime s mladomanželmi ich prvý deň omnoho bližšie a intenzívnejšie, ako ich najbližší príbuzní. Je to deň, kedy  je úsmev, uvoľnená a bezprostredná atmosféra na prvom mieste. Ale patrí k nemu aj dojatie, úcta k novému začiatku. Počas  týchto krátkych okamihov nie je čas na nezhody napriek prípadným nedorozumeniam, sled udalostí je neúprosný… Pokladáme za úspech, ak sa nám počas hodín strávených fotografovaním podarí vyčariť úsmevy na tvárach, zlepšiť náladu a posmeliť páry, ktoré v napätí očakávajú, ako dopadnú ich niekoľkomesačné snahy. Svadba naberá čoraz rýchlejší spád a neuveriteľne rýchlo sa priblíži záver, teda vlastne začiatok manželského života. Bežný človek sa zúčastní niekoľkých svadieb, fotograf ich vyfotí desiatky – stovky. Aj po rokoch praxe zisťuje, že hoci každá doba má svoje trendy a zvyky, každá svadba je iná, každý mladomanželský pár je jedinečný. Preto nemôže podceniť žiadnu svadbu. Snažíme sa v príjemnej atmosfére aspoň trochu vás spoznať, pochopiť a zistiť vaše očakávania. Ak svadobné fotografie aj po rokoch vyčaria na tvárach radosť, dojatie či pobavenie, fotograf splnil svoje poslanie.

V našej snahe poskytnúť klientom čo najlepšiu podporu sme rozšírili portfólio svadobných fotografií o nové informácie.

Viac čítajte na:  svadobnyfotograf.julokotus.com